Podporené projekty v rámci schémy grantov pre doktorandov SAV v r. 2019

Vodík, produkovaný z obnoviteľných zdrojov energie sa v dnešnej dobe považuje za palivo budúcnosti. Vodík vyrobený elektrolýzou z vody, by mohol byť „trvalo udržateľným a nevyčerpateľným zdrojom energie“, bez významných emisií znečisťujúcich látok vytvárajúcich environmentálne problémy či zdravotné riziká. Avšak, aby sa proces získavania vodíka z vody uznal ako ekonomicky výhodná metóda s mimoriadnym energetickým potenciálom, musia byť vyvinuté jednoduché, účinné a bezpečné metódy získavania vodíka, jeho transportu a uskladnenia. Predkladaný projekt bude zameraný na prípravu nových katalyzátorov pre efektívny vývoj vodíka z vody. Metódou elektrostatického zvlákňovania polymérov z voľnej hladiny budú pripravené pórovité uhlíkové vlákna modifikované kovovými nanočasticami a nanočasticami fosfimi kovov, ktoré budú katalyzovať vývoj vodíka pri nízkych nadpätiach podobných platine a drahým kovov. Pripravené vlákna budú charakterizované najmodernejšími metódami s cieľom objasniť vplyv vlastností na HER.

Projekt sa zaoberá vývojom elektronických súčiastok na báze oxidu gália (Ga2O3). Základnou výhodou Ga2O3 oproti iným polovodičovým materiálom je jeho veľká energetická medzera (4,5 – 4,9 eV) zabezpečujúca vysoké prierazné napätie (> 10 kV). Okrem SiC (max. do 15 kV) v praxi doposiaľ neexistujú materiály využiteľné pre výkonové prvky pre danú napäťovú oblasť. V rámci dlhodobého výskumu je naším cieľom optimalizácia procesu Si dotovania epitaxných vrstiev rastených na Ga2O3 substráte, príprava diód a poľom riadených tranzistorov a ich detailná elektrická a elektrotepelná charakterizácia. Výskum rastu Si-dotovaného Ga2O3 je obmedzovaný najmä vysokou cenou Ga2O3 substrátov potrebných pre rast vysoko-kvalitných epitaxných vrstiev. V projekte preto navrhujeme realizáciu optimalizácie rastu a technologických krokov prípravy súčiastok na vrstvách narastených na lacnejších substrátoch (Si, Al2O3) a následné využitie poznatkov pre prípravu týchto súčiastok na Ga2O3 substráte a ich detailnú charakterizáciu.

Takmer 70% celkovej výroby komponentov vyrobených Práškovou metalurgiou (PM) je na báze železa (Fe), pričom 80% vstupného materiálu pochádza zo železného odpadu, čo robí túto výrobnú cestu jedinečnou pre životné prostredie. Typická hustota PM komponentov na Fe báze je v rozmedzí 7,0 - 7,2 g.cm-3, zvyšková porozita je asi 10% ktorá má negatívny vplyv na pevnosť, únavovú životnosť a tuhosť materiálu, ktorá je nižšia v porovnaní s materiálmi vyrobenými konvenčnými metódami. Z toho dôvodu sa obmedzuje jej použitie pre " vysoko zatažované aplikácie. Cieľom tohto projektu je zvýšenie únavovej pevnosti PM komponentov o 20-30% zvýšením hustoty vo výrobnom procese, čo je možné úpravou práškovej zmesi, ktorá zahŕňa zmenu chemického zloženia železného prášku, zlepšenie granulometrie a použitie vyššieho lisovacieho tlaku. Cieľom je navrhnúť materiál, technologický postup, metódy tepelného spracovania tak, aby zodpovedal súčasnému výrobnému procesu a zabezpečil zvýšenú únavovú pevnosť súčiastok.

Bakteriálny kmeň Acidithiobacillus ferrivorans SS3 patrí medzi autotrofné železo-oxidujúce acidofily, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri zvetrávaní sulfidických minerálov napr. pyritu. Hydrolýza Fe3+, ktorý je produktom bakteriálnej oxidácie zvyšuje aciditu prostredia a podporuje vznik sekundárnych Fe-minerálov ako napr. schwertmannit a jarozit. Cieľom projektu je stanovenie bakteriálnej spotreby kyslíka a oxidu uhličitého, kinetiky bakteriálneho rastu oxidácie železa a precipitácia železitých minerálov pri suboptimálnych teplotách simulujúcich reálne podmienky kyslých banských vôd. Morfológia a chemické zloženie schwertmannitu a minerálov skupiny jarozit bude charakterizovaná pomocou SEM mikroskopie v kombinácii s EDX detektorom. Získané informácie budú viesť k lepšiemu poznaniu procesov spájaných s acidofilnými baktériami v banskom prostredí, ich aplikáciu v hydrometalurgii a pri sanácii vôd a pôd kontaminovaných banskou činnosťou.

Amyloidné fibrily predstavujú špeciálny typ proteínových agregátov študovaných pre ich spojenie s vážnymi ochoreniami. Injekčne lokalizovaná amyloidóza sa vyskytuje u diabetikov dlhodobo liečených inzulínom. Na báze amyloidných fibríl je možné taktiež vytvoriť nové progresívne biomateriály. Tvorba amyloidných fibríl in vitro je vo veľkej miere ovplyvnená vlastnosťami rozpúšťadla. Iónové kvapaliny (IK) predstavujú novú triedu rozpúšťadiel, ktorých fyzikálno-chemické vlastnosti je možné modifikovať pomocou vhodného výberu ich zložiek. V projekte sa zameriame na identifikáciu IK tvorených z imidazolových katiónov s rôznou hydrofobicitou a aniónov Hofmeisterovej série schopných modulovať kinetiku a morfológiu amyloidných fibríl inzulínu. Pochopenie vzťahu medzi fyzikálno-chemickými vlastnosťami IK a ich efektom na stabilitu a amyloidnú agregáciu inzulínu môže prispieť k pochopeniu mechanizmu vzniku amyloidných agregátov ako aj pri ich biotechnologickom využití.

Projekt je zameraný na experimentálne štúdium ac magnetickej susceptibility feronematík – nematických kvapalných kryštálov dopovaných magnetickými nanočasticami. Na rozdiel od nedopovaného kvapalného kryštálu, po vystavení feronematika dc magnetickému poľu v izotropnej fáze dochádza pri prechode feronematík do nematickej fázy k náhlemu poklesu ac susceptibility, vďaka čomu by mohli feronematiká slúžiť ako logické hradlá alebo snímače magnetického poľa. Cieľom navrhovaného projektu je preskúmať vplyv veľkosti nanočastíc na ac susceptibilitu feronematík, ale aj vplyv nanočastíc na topologické vlastnosti dropletov a štruktúru kvapalných kryštálov v magnetickom poli, keďže vložené nanočastice tiež ovplyvňujú usporiadanie molekúl kvapalného kryštálu.

Spustnutá poľnohospodárska pôda predstavuje v posledných desaťročiach výrazný problém vo viacerých krajinách Európy. Prejavuje sa zastavením poľnohospodárskej činnosti v danej oblasti, čím dochádza k úbytku aktívne využívanej pôdy. Súvisí so sociálnymi a hospodárskymi problémami vo vidieckych oblastiach, ale aj nezrealizovanými investičnými zámermi v suburbánnych zónach. Napriek tomu, že v intenzívne využívaných oblastiach môže byť pozitívom zníženie množstva používaných chemických prípravkov, negatívne aspekty procesu pustnutia výrazne prevažujú, a to najmä v oblastiach, kde zarastajú lúky a pasienky s významným biodiverzitným potenciálom pre voľne-žijúce zvieratá, vtáky a hmyz. Cieľom projektu je automatizované mapovanie spustnutej poľnohospodárskej pôdy s využitím voľne prístupných optických a radarových satelitných údajov. V procese mapovania využijeme metódy objektovo-orientovanej segmentácie a klasifikačné algoritmy s využitím strojového učenia za prítomnosti masívnej hardvérovej podpory.

Napriek výraznému rozvoju štatistických metód určovania parametrov teoretických distribučných funkcií ostáva určenie povodňových špecifických odtokov zložitým problémom, zaťaženým rôznymi neistotami. Povodne, ktoré postihli v posledných desaťročiach nielen naše územie, viedli k prijatiu povodňovej smernice EU, v zmysle ktorej je potrebné odhadnúť návrhové hodnoty povodní s veľmi dlhou dobou opakovania (200 až 1000 rokov). V dobe, kedy prebieha klimatická zmena má počasie extrémnejšie prejavy. Tým pádom aj zrážky, z ktorých sa formuje odtok sú intenzívnejšie a nerovnomerne rozložené. Preto je potrebné poznať ich zákonitosti a určiť, kde a akú veľkú povodeň môžu spôsobiť.

Testikulárne nádory zo zárodočných buniek (TGCTs) patria u mladých mužov medzi najčastejšie solídne malignity. Liečba TGCTs konvenčnou chemoterapiou na báze cisplatiny (CDDP) je vysoko účinná, pričom trvalú remisiu dosiahne takmer 95% pacientov. Približne 5% pacientov však zomiera v dôsledku nedostatočnej odpovede na liečbu alebo vzniku rezistencie. Jedným z mechanizmov rezistencie na CDDP je tiež zvýšená kapacita opravy DNA. V rezistencii asociovanej s opravou DNA môže zohrávať významnú úlohu jej regulácia na viacerých úrovniach. Epigenetická modifikácia v podobe metylácie DNA vystupuje ako dôležitý regulačný modulátor v mnohých malígnych ochoreniach. V práci sa chceme zamerať na objasnenie úlohy metylácie regulačnej oblasti kľúčového opravného génu nukleotidovej excíznej opravy (NER) – XPA. Domnievame sa, že by metylácia HRE (hypoxia response element) nachádzajúceho sa v promótore génu XPA mohla významne ovplyvniť jeho expresiu, a tak modulovať kapacitu opravy poškodení DNA indukovaných CDDP.

Hypoxia počas tehotenstva alebo pôrodu je jednou z najčastejších príčin smrti a morbidity novorodencov. Nepriaznivé prenatálne environmentálne podmienky však môžu spôsobiť aj vznik neurologických porúch v neskoršom živote. Dlhodobá prenatálna hypoxia totiž mení morfologické a fyziologické parametre mozgu, čo môže v dospelosti viesť k poruchám správania ovplyvnených jedincov. Napriek širšiemu poznaniu mechanizmov patologického vplyvu perinatálnej hypoxie na organizmus sú k dispozícii len obmedzené možnosti prevencie či zmiernenia následných poškodení. Hypotermia, ktorá je momentálne najpoužívanejšou terapiou, napríklad nie je indikovaná pre rizikové skupiny pacientov. Našim cieľom bude preskúmať možnosti ovplyvnenia vzniku neurobehaviorálnych porúch v kritických vývinových štádiách jedinca a možný terapeutický vplyv ergotioneínu, ktorý už preukázal svoju účinnosť a bezpečnosť pri iných modeloch ochorení. V projekte budeme hľadať možnosti použitia ergotioneínu v modeli neskorej gestačnej hypoxie.

Nestabilita genómu vo forme zvýšenej miery mutácií, alebo chromozomálnych aberácií je charakteristickým znakom nádorových buniek a kľúčovým faktorom pri vývoji rakoviny. Je známe, že fosforylácia proteínov kinázami je dôležitá pre reguláciu bunkových procesov. Nedávno sme zistili, že esenciálna kazeín kináza II (Cka1) v kvasinke S. pombe je súčasťou spliceozómu. Ďalej sme dokázali, že niekoľko spliceozomálnych proteínov je priamo fosforylovaných Cka1. Tieto zistenia naznačujú, že Cka1 je priamo zapojená v regulácii pre-mRNA splicingu. V tomto projekte budem analyzovať celý fosfoproteóm Cka1 zapojením analóg senzitívnych cka1-as mutantov. Použitím našej optimalizovanej kvantitatívnej fosfoproteomickej techniky bez značenia (label-free) plánujem identifikovať proteíny a zmapovať bunkové dráhy, ktoré sú regulované Cka1. Vzhľadom na zachovanú povahu kináz očakávam, že moja práca objasní regulačnú úlohu kazeín kinázy II v kvasinkách aj vyšších eukaryotoch.

Mozoček je oblasť mozgu, ktorá je známa najmä svojou úlohou v riadení pohybov. Pribúdajú však dôkazy, že mozoček sa významne podieľa aj na kognitívnych procesoch, predovšetkým myslení a jazykových funkciách. V našom výskume sa zameriame na doposiaľ nepreskúmanú úlohu mozočka v sémantickej kognícii. Pomocou neinvazívnej transkraniálnej elektrickej stimulácie jednosmerným prúdom (transcranial direct current stimulation, tDCS) budeme modulovať funkciu mozočka u zdravých dobrovoľníkov. Očakávame, že tDCS ovplyvní schopnosť generovať sémanticky príbuzné a nepríbuzné slovné asociácie. Náš projekt prinesie nové poznatky o funkcií mozočka a jeho úlohe v kognitívnych procesoch.

Proteomické analýzy na úrovni dýchacieho reťazca srdcových mitochondrií predstavujú ideálnu voľbu pre sledovanie mechanizmov nástupu adaptácie pre udržanie energetickej rovnováhy v podmienkach pseudohypoxického myokardu. Mitochondrie plnia obzvlášť dôležitú úlohu, nakoľko ich dysfunkcia je významnou súčasťou patogenézy viacerých ochorení a rovnako tak sú považované za koncový efektor signálnych dráh zapojených do kardioprotekcie. Ako model na sledovanie mechanizmov adaptácie v podmienkach zníženej utilizácie kyslíka použijeme akútny streptozotocínom navodený diabetes mellitus. Cieľom projektu je prispieť k objasneniu možných iniciátorov kardioprotektívnej signalizácie na úrovni proteínov komplexov dýchacieho reťazca a proteínov tvoriacich a regulujúcich mitochondriálne póry prechodnej permeability. Poznanie vzájomných proteínových interakcií a ich regulácií napomôže k objasneniu procesov udržania dynamickej a energetickej rovnováhy pseudohypoxického myokardu.

Hlavné príčiny tau patológie doteraz nie sú úplne charakterizované. Z toho dôvodu môže štúdium tau interakčných partnerov in vivo s použitím transgénnych zvieracích modelov s progresívnou tau patológiou prispieť k lepšiemu pochopeniu problematiky. Slabé a prechodné proteínové interakcie sú podstatné pre bunkovú signalizáciu, bunkový cyklus a udržanie normálnej funkcie. Keďže ale tieto interakcie sa často ťažko identifikujú konvenčnými metódami a iné sú pomerne náchylné na chybovosť, cross-linkovanie interagujúcich proteínov predstavuje optimálne riešenie. Avšak na to, aby bola táto metóda interpretovateľná a úplná, je nevyhnutná identifikácia konkrétnych cross-linkovaných (CL) miest medzi proteínmi. V súčasnosti existujú viaceré techniky na identifikáciu CL peptidov, ktoré sú založené na hmotnostnej spektrometrii. Predstavovaný projekt má za cieľ vývoj a etablovanie metódy na identifikáciu CL peptidov na našom pracovisku s použitím publikovaných metód.

Genomická nestabilita je charakteristická pre väčšinu rakovinových buniek. Nedávno bolo zistené, že interakcia a komunikácia medzi splicingovou mašinériou a DNA opravnými dráhami hrajú dôležitú úlohu pri regulácii procesov zahrnutých pri udržiavaní integrity genómu. V rámci navrhovaného projektu budem pokračovať v mojej snahe opísať molekulárnu funkciu málo charakterizovaného G-patch proteínu ortologického s ľudským GPATCH1 proteínom, ktorý sme nazvali Gpl1. Moje predbežné údaje naznačujú, že Gpl1 interaguje s necharakterizovanou pravdepodobnou RNA helikázou SPAC20H4.09, proteínom Wdr83 a proteínom Nrl1 interagujúcim so spliceozómom, ktorý je potrebný na potlačenie hromadenia R-slučiek ohrozujúcich genóm. Na základe týchto zistení očakávam, že funkčné štúdie Gpl1 a jeho interakčných proteínov odhalia ich molekulárne prepojenie. Vzhľadom na konzervatívny charakter študovaných proteínov, tento projekt má v úmysle objasniť ich funkcie u kvasiniek ale aj u vyšších eukaryótov.

Štúdia bude zameraná na analýzu genetickej štruktúry a diverzity štyroch predpokladaných hybridných rojov borovice lesnej (Pinus sylvestris L.) a borovice horskej (P. mugo Turra) na území severného Slovenska. Medzi lokality ich výskytu sa zaraďujú rašeliniská vrchoviskového typu na Hornej Orave, a to PR Medzi Bormi pri Zuberci, PR Tisovnica pri Oravskej Polhore a PR Rudné pri Suchej Hore. Hybridný status sa taktiež predpokladá v súvislosti s niekoľkými jedincami na skalách Obšívanka – Sokolie pri Terchovej (Malá Fatra). Na štúdium zmienených populácií sa využijú jadrové markéry SSR (Simple Sequence Repeats). Vnútropopulačná variabilita sa vyhodnotí podľa konceptu genetickej štruktúry a diverzity, čo sa využije na stanovenie medzipopulačnej variability (genetickej diferenciácie). To by malo v konečnom dôsledku prispieť odhaleniu príbuzenských vzťahov jednotlivých hybridných rojov vo vzťahu k predpokladaným rodičovským taxónom.

Antimón (Sb) je neesenciálny prvok a toxický polutant, ktorý môže byť prijatý rastlinným organizmom a spôsobiť vážne toxické účinky. Znečistenie životného prostredia antimónom je vážnym problémom v niektorých regiónoch Slovenska, najmä kvôli predchádzajúcej banskej činnosti. Ukázalo sa, že arbuskulárna mykoríza (AM) dokáže zmierniť negatívne pôsobenie rôznych ťažkých kovov na rast rastlín. V súčasnosti nie sú dostupné relevantné informácie na vplyv AM na toxicitu spôsobenú antimónom, čo vyžaduje intenzívne štúdium. Preto predkladaný projekt je zameraný na štúdium toxických účinkov Sb na rast a fyziologické charakteristiky dôležitej poľnohospodárskej plodiny – kukurice siatej (Zea mays L.), pričom sa pokúsime tiež overiť potenciálnu úlohu arbuskulárnej mykorízy pri zmierňovaní negatívneho dopadu Sb na rast rastlín.

Navzdory progresu v oblasti liečby onkologických ochorení prostredníctvom rôznych chemoterapeutík dochádza v priebehu liečby k rozvoju rezistencie na chemoterapiu. Pri podávaní niektorých liečiv pozorujeme zvýšenú akumuláciu nesprávne zložených proteínov, čo vedie k stresu endoplazmatického retikula (ER) a aktivácii tzv. odpovedi na hromadenie nezložených proteínov (UPR) a následnej zvýšenej expresii stresových šaperónov ER. Počas stresových podmienok dochádza k ich translokácii aj mimo ER, napr. do plazmatickej membrány (PM) a jadra bunky. Prítomnosť molekulárnych šaperónov v PM a v jadre je spojená s ich novou funkciou, napr. povrchovo lokalizovaný GRP78 môže vytvárať interakcie s CD109, čo vedie k podpore proliferácie, alebo s Par-4, ktorá navodzuje aktiváciu apoptózy. Predmetom predkladaného projektu je zamerať sa na rozdiely medzi senzitívnymi a rezistentnými leukemickými bunkami v hladinách povrchových šaperónov a ich interakciách medzi GR78 a klientskymi proteínmi.

Súčasným trendom vo výžive hospodárskych zvierat je obohacovanie ich diét kŕmnymi aditívami, čím by sa dosiahlo zvýšenie produkcie a zlepšenie celkového zdravia zvierat. Jednou z možností je podávanie organických foriem mikroelementov a/alebo medicinálnych rastlín, ktoré majú široké spektrum zdraviu prospešných vlastností. Cieľom predloženého projektu je poukázať na biologické účinky týchto kŕmnych aditív v črevnom trakte prežúvavcov a ich možné interakcie ovplyvňujúce absorpciu a biovyužiteľnosť zinku ako aj iných stopových prvkov. Zároveň by sme chceli študovať vzájomné účinky minerálnych a rastlinných aditív na integritu črevnej steny, o ktorých je zatiaľ iba málo poznatkov. Získané výsledky nám pomôžu lepšie pochopiť metabolizmus mikroelementov pri súčasnom podávaní rastlinných aditív u prežúvavcov, čo by mohlo slúžiť aj ako podklad pre budúci aplikovaný výskum týkajúci sa suplementácie krmív zvierat týmito aditívami za účelom zlepšenia ich zdravia a úžitkovosti.

Karcinóm prsníka predstavuje 23% spomedzi všetkých prípadov rakoviny vo svete a spôsobuje druhý najvyšší počet úmrtí. Na zamedzenie prestupu ochorenia do pokročilého štádia je potrebná skorá diagnostika, efektná liečba a postliečebný monitoring. Napriek širokému využitiu mamografie ktorá slúži ako rutinný skríning karcinómu prsníka, je menej ako 50% prípadov lokalizovaných v čase diagnózy. Preto je obrovský dopyt po spoľahlivej a efektívnej diagnostike menej neinvazívnou cestou t.j. analýza biomarkerov vo vzorkách sér. Ako prediktívny a prognostický marker sú využívané karcinoembryonálny antigén (CEA) a rakovinové antigény (CA 15-3 a CA 27-29), pričom sa analyzuje ich hladina v sére. Tieto biomarkery nemôžu byť aplikované na diagnostiku karcinómu prsníka z dôvodu ich nízkej citlivosti a špecificity detekcie. Preto by sme súčasný projekt radi aplikovali ako nový prístup pre nájdenie biomarkerov na diagnostiku karcinómu prsníka, kde budeme sledovať korelujúce zmeny v glykánovom profile rôznych proteínov.

Predkladaný projekt je zameraný na vývoj multifunkčných celulózových tkanín modifikáciou ich povrchu fotoindukovanou radikálovou polymerizáciou s prenosom atómu iniciovanou z povrchu (SI-fotoATRP). Monoméry s funkčnými skupinami s antibakteriálnym účinkom a retardérmi horenia budú očkované na povrch tkanín za účelom získania požadovaného efektu. Vplyv reakčných podmienok na samotné očkovanie bude študovaný za účelom optimalizácie. Modifikované tkaniny budú následne kvarternizované za účelom zvýšenia antimikrobiálneho účinku. Takáto modifikácia zvýši využiteľnosť týchto celulózových materiálov v rôznych aplikáciach textilného priemyslu (odevy, stany, plachty, vojenské odevy, záclony, obväzy atď.). Modifikované tkaniny budú charakterizované z pohľadu chemickej štruktúry ako aj výsledných vlastností.

Nové neuróny sú tvorené a inkorporované do mozgových oblastí nie len v embryonálnom ale aj v dospelom mozgu väčšiny stavovcov. Dôležitou a nezodpovedanou otázkou však ostáva samotná funkcia neurogenézy. Spevavce sú vhodným modelom pre pochopenie neurogenézy v dospelosti, pretože niekoľko typov neurónov je kontinuálne inkorporovaných do mozgových oblastí, ktoré plnia funkcie spojené s učením spevu, vnímaním a jeho produkciou. U niektorých druhov spevavcov je zvýšená neurogenéza spriahnutá s vyššou variabilitou piesne. Existuje preto hypotéza, že nové neuróny môžu ovplyvňovať variabilitu spevu. Cieľom tohto projektu je rozšíriť poznanie tohto vzťahu u šiestich ďalších druhov patriacich do rôznych rodov ale do rovnakej čeľade spevavcov astrildovité (Estrildidae). Sledovanie súvislosti medzi novovzniknutými bunkami, resp. novými neurónmi včlenenými do vokálnych oblastí a parametrami variability piesne prinesie lepšie porozumenie funkcii neurogenézy, ako aj možné interdruhové a intradruhové rozdiely.

Nehojace sa chronické rany predstavujú závažný celosvetový socio-ekonomický problém v rozvinutých krajinách. Zvýšená hladina mediátorov zápalu a perzistujúcej bakteriálnej infekcie, častokrát existujúcej vo forme bakteriálneho biofilmu spolu s proteolytickým prostredím sú hlavné faktory zodpovedné za chronicitu rany. Med ako prírodný produkt sa úspešne používa v manažmente hojenia rán a početné klinické testy dokazujú jeho antibakteriálne, protizápalové a re-epitelizačné vlastnosti. Antibakteriálny účinok medu je založený či už priamo alebo nepriamo na proteínových zložkách medu vrátane antibakteriálneho peptidu defenzín-1 a enzýmu glukózooxidáza, ktorá je zodpovedná za produkciu peroxidu vodíka. Cieľom predloženého projektu je charakterizovať vplyv proteolytického pôsobenia ranového exsudátu na antibakteriálny účinok medu. Získané výsledky objasnia mechanizmus antibakteriálneho účinku medu v procese liečby chronických infekčných rán a širšie využitie medu v ostatných odboroch medicíny.

Terapia parazitárnych infekcií u prežúvavcov je založená predovšetkým na opakovanom použití antihelmintík. Ale výsledkom ich nadmerného používania je často krát vznik rezistencie parazitov na tieto chemické látky. Tento problém viedol k hľadaniu nových alternatívnych stratégii kontroly tejto rezistencie. V súčasnosti sa zvýšil záujem o liečivá rastlinného pôvodu s obsahom rastlinných sekundárnych metabolitov, ktoré dokážu ovplyvniť nielen jednotlivé životné cykly parazitov, ale aj imunitný systém zvierat. Cieľom predkladaného projektu je zistiť, či podávanie medicinálnych rastlín v krmive oviec môže ovplyvňovať ich imunitné reakcie voči infekcii spôsobenej parazitom Haemonchus contortus. Výsledky tohto projektu by mohli viesť k pochopeniu účinkov rastlín na imunitný systém a zdravie zvierat, čo by v budúcnosti mohlo mať vplyv na nahradenie chemoterapeutickej antihelmintickej liečby gastrointestinálnych parazitóz naturálnymi zdrojmi t.j. medicinálnymi rastlinami.

Kliešťami prenášané krvné parazity z radu Piroplasmida spôsobujú horúčkovité ochorenia u ľudí i zvierat na celom svete a práve v poslednom období sú celosvetovo riešenou problematikou. V posledných rokoch totiž dochádza k objavom nových druhov piroplaziem a k prvonálezom nových druhov na určitých územiach a vzhľadom na zmeny klimatických podmienok v našich zemepisných šírkach je tento problém pre Slovensko zvlášť aktuálny. Anglický názov „emerging diseases“ pre ochorenia, ako sú napríklad piroplazmózy, zdôrazňuje ich epidemiologickú a epizootologickú aktuálnosť. Vzhľadom na možný zdravotný, ekologický a v neposlednom rade ekonomický dopad výskytu a šírenia týchto parazitov do nových oblastí je dôležité piroplazmy presne charakterizovať, určiť ich hostiteľské spektrum a kompetentné prenášače, a tiež ich dať do súvislosti so spektrom klinických príznakov.

Tehotenská cukrovka (gestačný diabetes mellitus, GDM) je v súčasnosti často skloňovaný pojem. Tento typ cukrovky so sebou nesie komplikácie pre matku a aj dieťa, a to nielen počas doby tehotenstva, ale aj po ňom. Na jeho určenie sa používa orálny glukózový tolerančný test a meranie glukózy v krvi, ktoré sa vykonávajú v 24.-28. týždni tehotenstva. Pre minimalizáciu zdravotných rizík by bolo vhodné mať k dispozícii metódu umožňujúcu včasnú diagnostiku. Jedným z možných spôsobov je meranie glykozylačného stavu proteínov v krvi. Glykozylácia proteínov na rozdiel od glykácie je enzymatický proces zabezpečujúci rozmanité funkcie dôležité pre správne fungovanie organizmu. Zmeny v glykozylácii boli pozorované u oboch typov diabetu, ako aj pri GDM a môžu sa prejaviť ešte pred prepuknutím príznakov. Cieľom projektu je vyvinúť bioanalytickú metódu využívajúcu lektínové microarray pre citlivé a selektívne meranie glykozylačného stavu krvných proteínov v súvislosti s GDM a zhodnotenie jej využitia pre včasnú diagnostiku.

Transglykozylázy bunkových stien sú enzýmy, ktoré sa podieľajú na procesoch prestavby štrukturálnych polysacharidov, čo umožňuje bunke, aby mohla rásť a prispôsobovať sa podmienkam okolia. Najznámejšími a prvými identifikovanými sú xyloglukánendotransglykozylázy rastlín, ktorým sa pôvodne pripisovala len schopnosť štiepiť a prenášať fragmenty xyloglukánu na iné identické molekuly. Neskôr sa našli formy so schopnosťou prenášať xyloglukánové fragmenty na celé spektrum štrukturálne odlišných neutrálnych oligosacharidov. Táto práca je zameraná na charakterizáciu zatiaľ nepopísaných enzýmov schopných prenášať fragmenty xyloglukánu aj na kyslé oligosacharidy, ktoré sú súčasťou ďalšej štrukturálnej zložky bunkových stien, pektínu. Hlavným cieľom je charakterizácia niekoľkých foriem enzýmu z jačmeňa, identifikácia štrukturálnych odlišnosti, ktoré vedú k rôznej akceptorovej špecificite enzýmov, analýza ich interakcií s akceptormi a zistenie ich zastúpenia v prírode.

Koncept Studenej vojny ako bipolárneho konfliktu dlho redukoval výskum tohto obdobia na vzťah dvoch superveľmocí, v ktorom štátom "východného bloku" bola odopieraná akákoľvek vlastná agenda na medzinárodnom fóre. Nedávny nástup nových metodologických prístupov zameriavajúcich sa na transnacionálne a globálne interakcie krajín východnej Európy však akceleroval prehodnotenie viacerých zaužívaných historiografických konvencií a podnietil vznik nových výskumných perspektív. Jednou z aktuálnych sfér bádateľského záujmu je výskum modelov rozvojovej pomoci krajinám tzv. Tretieho sveta. Československých vedcov v Organizácii Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) možno vnímať ako „agentov internacionalizácie“ československých zahraničnopolitických stratégií a iniciatív, a zároveň komunikátorov európskych politík do lokálneho československého kontextu. Takto postavený výskum umožňuje sledovať rôzne formy československej participácie na vytváraní politík rozvojovej pomoci s medzinárodným dopadom.

Projekt sa sústredí na výskum kondominiálnych konfliktov medzi osmanskými hodnostármi a veliteľmi uhorských pevností na príklade hradov Fiľakova, Sečian, ďalších pevností a im prislúchajúcich osmanských oporných bodov. Predmetom výskumu sú nevojenské riešenia konfliktov medzi uhorskou a osmanskou stranou, ako i zdroje konfliktov vyplývajúcich z prítomnosti vojenských elementov na oboch stranách. Ťažiskom výskumu je štúdium archívnych fondov rodu Koháryovcov uložených v Štátnom archíve v Banskej Bystrici. Ide o pramene týkajúce sa riešenia sťažností osmanských hodnostárov, uhorských svetských a cirkevných predstaviteľov, adresované vojenským veliteľom a kapitánom hradov. Súčasťou riešenia projektu je i systematický výskum v maďarských a rakúskych archívoch a štúdium publikovaných prameňov v turečtine z Osmanského archívu predsedníctva vlády v Istanbule. Pre riešenie projektu je potrebný interdisciplinárny prístup, využitie metód a výsledkov turkológie a štúdií o islame.

V priebehu ostatných desaťročí pozorujeme zásadné zmeny v oblasti rodinného a demografického správania. Zmeny maritálneho a fertilného správania a zmena hodnotovej orientácie sa prejavujú vo viacerých ukazovateľoch: dochádza k rozšíreniu voči manželstvu alternatívnych foriem usporiadania partnerského života (kohabitácií, LAT…) ako aj “singlovstva” a celkovej deštandardizácii životných dráh. Vývoj rozšírenia fenoménu singles na Slovensku, rovnako ako v iných postsocialistických krajinách, je v porovnaní s inými štátmi odlišný. Na Slovensku sa, v kontraste so západnou Európou, začína postupne objavovať až po revolúcii v 90. rokoch. Napriek celosvetovému narastajúcemu záujmu o túto tému a jej aktuálnosť, jej komplexné (sociologické) skúmanie na Slovensku vo svojej podstate takmer úplne absentuje. Cieľom tejto práce je preto identifikovať špecifické kľúčové charakteristiky slovenských singles vrátane explanácie determinujúcich faktorov a vytvorenie typológie.

V Európe v poslednej dobe stúpa popularita pravicového extrémizmu a intolerancia voči imigrantom a menšinám. Alarmujúci je najmä výskyt netolerantných postojov medzi mladými ľuďmi. Z tohto dôvodu je dôležité pochopiť, ktoré faktory ovplyvňujú sociálny vývin postojov k iným etnickým skupinám v mladom veku. Cieľom nášho výskumu je preskúmať normatívny kontext medziskupinových postojov u detí a adolescentov. Výskum bude zameraný na tri vekové skupiny, s cieľom pochopiť vzájomné pôsobenie postojov študentov k etnickým skupinám a vnímaným normám hlavných aktérov socializácie - rodičov, učiteľov a rovesníkov, ako aj školskej klímy. Skúmanie vekových rozdielov v medziskupinových postojoch detí a adolescentov môže prispieť k odhaleniu citlivých období, v ktorých majú environmentálne a kontextové faktory najväčší vplyv na úroveň a redukciu predsudkov, a tak nám môžu pomôcť bojovať proti rastúcej intolerancii a extrémizmu u mládeže.